Koľko stojí naučiť sa angličtinu a koľko Interlingvu?
Keď sa hovorí o „viacjazyčnosti“, treba si uvedomiť, že učenie sa jazyka je veľká investícia. Nielen finančná, ale najmä časová – a čas je najdrahšia komodita, ktorú máme.
1. Časová náročnosť učenia (porovnanie)
| Úroveň ovládania | Angličtina (CEFR B1–B2) | Interlingua (plynulé používanie) |
|---|---|---|
| Odhad hodín | 600–800 | 30–60 |
| Reálny čas učenia | 2–4 roky | 1–2 týždne aktívneho štúdia |
| Náročnosť učenia | vysoká | nízka až veľmi nízka |
| Frustrácia | častá | minimálna |
Interlingua vychádza 10–20x rýchlejšia na osvojenie než angličtina – a to nie je marketing, ale dôsledok jej konštrukcie a princípov návrhu: prirodzená slovná zásoba, jednoduchá gramatika, žiadne výnimky.
2. Finančné náklady (modelový výpočet)
Priemerné náklady na naučenie sa angličtiny (kurzy, učebnice, skúšky, doučovanie):
kurzy: 300–800 € ročne
učebnice a materiály: 50–150 €
jazykové skúšky: 150–250 €
časová investícia: 600–800 hodín (čo má tiež svoju hodnotu)
Pri konzervatívnom odhade: priemerný človek minie 1000–2000 €, ak sa chce dostať na úroveň, ktorá umožňuje bežnú komunikáciu.
Interlingua:
učebnice: zdarma (alebo za minimálne náklady)
kurzy: zdarma
materiály: zdarma
časová investícia: 30–60 hodín
Finančné náklady: prakticky nulové.
3. Prepočet pre celú Európsku úniu
Ak by sa angličtinu mala naučiť aspoň polovica občanov EÚ (cca 220 miliónov ľudí):
Časová investícia: 220 000 000 × 700 hodín = 154 miliárd hodín
To je množstvo času, ktoré by Európa a Európania mohli venovať práci, rodine, vzdelaniu, inováciám, zdraviu, alebo čomukoľvek ďalšiemu užitočnému.
Finančná investícia: 220 000 000 × 1 500 € (priemer) = 330 miliárd eur
A to je len angličtina. Ak má byť človek „viacjazyčný“, čísla rastú exponenciálne.
4. Prečo je to neefektívne?
- Náklady znášajú jednotlivci, rodiny, školy, firmy aj štáty.
- Nerovnosť medzi rodenými a nerodenými hovoriacimi sa prehlbuje.
- Aj po rokoch učenia veľká časť populácie nedosiahne požadovanú úroveň.
- Preklady, kurzy a jazykové programy stoja miliardy ročne.
- A napriek tomu jazykové bariéry pretrvávajú.
5. Prečo jeden spoločný jazyk – Interlingua – dáva zmysel
- je neutrálna,
- je ľahká,
- je okamžite zrozumiteľná,
- je bez výnimiek,
- je bez nerovnosti a diskriminácie,
- je bez nákladov.
Národné jazyky zostávajú tam, kde majú byť — v kultúre, identite, literatúre, školách na národnej úrovni. A Interlingua slúži ako praktický most, ktorý šetrí čas, peniaze a energiu.
6. Záver
Ak Európa hľadá spôsob, ako znížiť náklady, zvýšiť rovnosť a podporiť spoluprácu, riešenie je prekvapivo jednoduché: jeden spoločný, ľahko naučiteľný jazyk, ktorý nikoho nezvýhodňuje ani neutláča.
Presne takým jazykom je Interlingua.