Myšlienka spoločného jazyka sa nedá nariadiť. História ukazuje, že žiadne „zhora nanútené“ riešenie v tejto oblasti nefungovalo – jazyk je príliš osobná, kultúrna a citlivá záležitosť.

Národy sú hrdé na svoje jazyky a identitu, a právom. Predstava, že by bolo možné administratívne prikázať Francúzom, Nemcom, Talianom či komukoľvek inému, aby prijali iný národný jazyk za „nový spoločný jazyk“, je nereálna.

Skutočná zmena môže vzniknúť iba zdola – keď jednotlivci sami pochopia, že existuje riešenie, ktoré im osobne pomáha, šetrí čas, zjednodušuje život a otvára nové možnosti.

Interlingua funguje práve preto, že sa nevnucuje. Každý, kto ju objaví, ju prijíma dobrovoľne, pretože vidí jej praktickú hodnotu: rýchle učenie, okamžitú zrozumiteľnosť, neutrálny charakter, a ďalšie prínosy.

Takto vzniká motivácia, ktorá je trvalá a prirodzená. Nie preto, že to niekto prikázal, ale preto, že ľudia sami pochopia, že je to pre nich optimálne riešenie.