Interlingua nevznikla ako jazyk „od stola“, ale ako výsledok seriózneho a rozsiahleho vedeckého výskumu. 

V roku 1924 vznikla IALA – International Auxiliary Language Association – asociácia pre medzinárodný pomocný jazyk, ktorej cieľom bolo pracovať na vývoji medzinárodného jazyka. IALA sa nesnažila vytvoriť nový jazyk podľa predstáv autorov — jej cieľom bolo objaviť a popísať jazyk, ktorý už existuje v spoločnej slovnej zásobe Európy.

Tento prístup bol revolučný: namiesto konštruovania pravidiel sa lingvisti sústredili na to, čo je spoločné v latinčine, románskych jazykoch a angličtine. Výsledkom je jazyk, ktorý je prirodzený, okamžite zrozumiteľný a zároveň presne definovaný.

Interlingua teda vznikla podobným spôsobom, ako vznikali spisovné národné jazyky. Keď sa v minulosti vytvárala spisovná slovenčina, čeština či taliančina, tiež nevznikali „od stola“. Vznikli prienikom nárečí — výberom tých prvkov, ktoré boli najrozšírenejšie, najzrozumiteľnejšie a najstabilnejšie v rámci daného jazykového spoločenstva.

IALA urobila presne to isté, len v európskom meradle: namiesto nárečí jedného národa porovnala európske jazyky a z ich spoločných prvkov vytvorila spisovnú podobu toho, čo Európania už intuitívne poznajú.

Preto možno bez preháňania povedať, že Interlingua je „spisovná európčina“ — prirodzený jazykový stred Európy. Nie je to umelý jazyk, ale kodifikácia toho, čo už existuje v našej európskej kultúrnej a jazykovej tradícii.

Ešte viac…