Interlingua je prirodzený, medzinárodný jazyk založený na spoločných prvkoch európskych jazykov. Je navrhnutá tak, aby bola okamžite zrozumiteľná pre ľudí, ktorí poznajú aspoň jeden románsky jazyk alebo angličtinu. Jej sila spočíva v tom, že nebola vytvorená umelo, ale koncipovaná ako jazykový prienik Európy — „spisovná európčina“.

Interlingua má – podobne ako aj iné jazyky – štyri základné zložky:

1. Abeceda – používa latinku bez diakritiky, s jednoznačnou a pravidelnou výslovnosťou, zaužívanou v kontinentálnych európskych jazykoch. 
2. Slovná zásoba, ktorá vychádza z medzinárodných slov prítomných v latinčine, románskych jazykoch a angličtine.
3. Výslovnosť, ktorá je jednoduchá, pravidelná a blízka latinčine a taliančine, takže je prirodzená a ľahko osvojiteľná.
4. Gramatika, ktorá je mimoriadne jednoduchá, bez výnimiek a s minimom pravidiel — jej opis je uvedený v samostatnej kapitole.

Vďaka svojej koncepcii je Interlingua jazyk, ktorý sa dá rýchlo naučiť, takmer okamžite čítať a používať v medzinárodnej komunikácii bez toho, aby utláčal národné jazyky, a negatívne ovplyvňoval ich jazykovú a tým aj celkovú kultúru. Lebo „bankujte s nami“, „uáu“, „bajdvei“ a pod. možno niekomu príde „kúl“, ale kvalite jazykového prejavu a tým aj kultúrnosti a kultúre daného prostredia až tak neprospievajú. 

A mimochodom (nie BTW) – kultúrnosť a kultúra: ešte chápeme, čo presne tieto pojmy znamenajú? Všetci? A všetci rovnako? Lebo ak nie, tak podobne ako všade inde rozdielnosť chápania prináša nedorozumenia a zbytočné problémy.