Mala jasnú myšlienku: „Ak chceme, aby sa svet rozprával, musíme najprv pochopiť, čo majú jazyky spoločné.“ Nebola to konštruktérka jazykov, ale organizátorka vedeckého výskumu. Verila, že medzinárodný pomocný jazyk musí byť:

• prirodzený,
• odvodený z existujúcich jazykov,
• okamžite zrozumiteľný,
• a vedecky podložený.

Poznala esperanto, ale to ju neuspokojilo. Na dosiahnutie svojho cieľa založila organizáciu, ktorá zmenila dejiny jazykovedy.

2. IALA – International Auxiliary Language Association (1924–1951)

V roku 1924 vznikla IALA, medzinárodná vedecká organizácia, ktorá mala jediný cieľ: preskúmať, či je možné vytvoriť medzinárodný jazyk na základe objektívnych lingvistických princípov.

IALA nebola hnutím ani komunitou nadšencov. Bola to seriózna výskumná inštitúcia, ktorá:

• zamestnávala profesionálnych lingvistov,
• spolupracovala s univerzitami,
• porovnávala existujúce projekty (Esperanto, Ido, Occidental…),
• analyzovala slovnú zásobu európskych jazykov,
• vytvárala rozsiahle jazykové korpusy (a pripomeňme, že bez počítačov a Internetu)

IALA fungovala takmer 30 rokov, čo je samo o sebe dôkazom, že nešlo o rýchly experiment, ale o seriózny vedecko-výskumný proces.

3. Od porovnávania k tvorbe: prečo vznikla Interlingua

IALA pôvodne nechcela vytvoriť vlastný jazyk. Chcela len zistiť, ktorý existujúci projekt je najlepší. Výsledok bol ale prekvapivý:

• žiadny z existujúcich jazykov nebol dostatočne prirodzený,
• žiadny neodrážal skutočnú medzinárodnú slovnú zásobu,
• žiadny nebol dostatočne zrozumiteľný bez učenia.

A tak sa IALA rozhodla vytvoriť vlastný jazyk, založený nie na fantázii, ale na vedeckej analýze európskych jazykov – a tu začína príbeh Interlingvy.

4. Lingvistický tím: Gode, Blair, Brown, Detterer

IALA zhromaždila tím špičkových lingvistov:

• Alexander Gode – hlavný autor konečnej podoby Interlingvy,
• Hugh E. Blair – lexikograf a analytik,
• Ezra Clark Stillman – lingvista, ktorý viedol rané fázy projektu,
• Alice Morrisová – iniciátorka, organizátorka, garantka smerovania,
• Mary C. Detterer – výskumníčka a koordinátorka lexikografických prác.

Tento tím vytvoril jazyk nie „od stola“, ale taký jazykový model, ktorý extrahoval spoločné prvky z nasledovných európskych jazykov: latinčina, taliančina, španielčina, portugalčina, francúzština, angličtina, a čiastočne nemčina.

Výsledkom bol jazyk, ktorý už existoval v európskej slovnej zásobe, len ho bolo treba systematicky popísať.

5. Rok 1951 – publikovanie Interlingvy

Po desaťročiach výskumu IALA v roku 1951 publikovala dva kľúčové dokumenty:

1. Interlingua–English Dictionary (IED), s viac než 27 000 heslami; každé slovo doložené v minimálne dvoch až troch zdrojových jazykoch; najväčší vedecký slovník medzinárodnej slovnej zásoby, aký bol dovtedy vytvorený.
2. Interlingua Grammar – gramatika stručná, logická, bez výnimiek, opisujúca jazyk, ktorý je už „v ľudských hlavách“; nie konštrukt, ale vedecký opis prirodzenej medzinárodnej lexiky.

Tieto dve publikácie sú dodnes základom Interlingvy.

6. Zámer projektu: nie nahradiť, ale doplniť

IALA nikdy nechcela nahradiť národné jazyky. Ich cieľ bol jasný: vytvoriť jazyk, ktorý uľahčí medzinárodnú komunikáciu, ale nezasiahne do identity národov. Interlingua je preto:

• neutrálna,
• ľahko naučiteľná,
• okamžite zrozumiteľná,
• kompatibilná s európskou kultúrnou a jazykovou tradíciou,
• praktická pre vedu, kultúru, vzdelávanie a spoluprácu.

Je to jazyk, ktorý vznikol z ľudskosti, nie z ideológie — a práve preto prežil.

7. Prečo je tento príbeh dôležitý pre dnešok

Interlingua nie je módny projekt ani experiment. Je to výsledok:

• medzinárodnej spolupráce,
• takmer 30 rokov výskumu,
• práce desiatok lingvistov,
• desaťtisícov analyzovaných slov,
• vedeckej metodológie,
• humanistického zámeru.

Je to jazyk, ktorý vznikol pre ľudí, pre praktické použitie, nie pre teóriu. A preto má dnes zmysel rovnako ako v roku 1951 — a vzhľadom na globalizáciu možno ešte väčší.