Vo svete existuje 6000-7000 jazykov, ktorými hovorí asi 8,4 miliardy ľudí. Najviac jazykov sa používa v Rusku (130-200 jazykov), v Indii (398 až 780 jazykov, ale celkove až vyše 19560 jazykov a dialektov) a na Papua Nova Guinea (750-1000 jazykov).

V Európe je jazyková situácia tiež pomerne zložitá – cca. 550 miliónov Európanov (ak rátame aj Ukrajinu, Bielorusko a európsku časť Ruska tak cca. 740-750 miliónov) hovorí asi 30 spisovnými jazykmi, 75-80 viac/menej kodifikovanými jazykmi, a ďalšími jazykmi; uvádza sa, že je tu až okolo 225 pôvodných jazykov a nárečí. Tieto jazyky patria do niekoľkých jazykových rodín a vetiev, najmä:

• románske jazyky – francúzština, taliančina, španielčina, portugalčina, rumunčina, katalánčina, galícijčina, okcitánčina, sardínčina, rétorománčina, moldavčina
• germánske jazyky – angličtina, nemčina, holandčina, flámčina, frízština, dánčina, nórčina, švédčina, islandčina, faerčina
• slovanské jazyky – slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina (horná/dolná), slovinčina, chorvátčina, srbčina, bosniančina, macedónčina, bulharčina, ruština, ukrajinčina, bieloruština
• jazyky ďalších vetiev a rodín – gréčtina, albánčina, fínčina, maďarčina, litovčina, lotyština, írčina, škótčina (gaelčina), waleština, bretónčina, arménčina, gruzínčina, turečtina, azerbajdžančina, baskičtina a ďalšie jazyky a dialekty.

Je zrejmé, že riešenie „jazykového Babylónu“ už len v rámci Európy je tvrdý oriešok. Ale Interlingua prináša veľmi zaujímavé a perspektívne riešenie pre všetky európske jazyky (a tým aj pre krajiny vo svete kde sa používajú, napr. v Južnej aj Severnej Amerike, Austrálii či Afrike), keďže je navrhnutá ako spoločný menovateľ európskej jazykovej civilizácie. Jej slovná zásoba, gramatika aj spôsob tvorenia slov vychádzajú z toho, čo je v Európe spoločné, nie z toho, čo je národné alebo špecifické. Preto sa jej zrozumiteľnosť a ľahkosť učenia líši podľa jazykovej rodiny — no vo všetkých prípadoch funguje prínosne, ako most či brána.

Interlingua a najväčšie európske jazykové rodiny (niektoré sa používajú po celom svete)

Románske jazyky

Interlingua je pre románske jazyky takmer okamžite zrozumiteľná. Zdieľa s nimi latinský základ, slovnú zásobu aj slovotvorbu. Talian, Španiel či Portugalec rozumie Interlingve už pri prvom kontakte. Francúz a Rumun po naozaj krátkom zvyknutí takmer rovnako. Interlingua je pre románske jazyky ako medzinárodná verzia ich vlastného jazyka: bez nepravidelností, bez rodov, bez komplikovaných časov.

Germánske jazyky
Angličtina, nemčina aj holandčina obsahujú veľa medzinárodných (latinských) slov. Preto je Interlingua pre germánsky hovoriacich ľahko čitateľná, rýchlo osvojiteľná a gramaticky jednoduchšia než ich vlastné jazyky.

Severogermánske jazyky
Švédčina, nórčina a dánčina majú jednoduchú morfológiu a silný kontakt s angličtinou. Vďaka tomu je Interlingua pre škandinávsky hovoriacich mimoriadne prirodzená. Slovná zásoba je známa, štruktúra prehľadná, gramatika ľahšia ako ich vlastná.

Ugrofínske jazyky
Fínčina, estónčina a maďarčina sú typologicky hodne odlišné od románskych jazykov, ale Interlingua je aj pre ne prekvapivo prístupná. Nemá pády, rody ani nepravidelnosti — čo je pre hovoriacich týmito jazykmi veľká výhoda. A medzinárodné slová zvyšujú zrozumiteľnosť a zvládnuteľnosť aj pre nich.

Gréčtina (samostatná helénska vetva indoeurópskej rodiny jazykov)
Gréčtina je jedným z dvoch pilierov európskej civilizácie, spolu s latinčinou. Interlingua preto obsahuje tisíce gréckych koreňov, najmä v oblasti vedy, medicíny, filozofie, techniky. Pre Grékov je Interlingua jazykom, ktorý používa ich vlastné dedičstvo v medzinárodnej podobe: filosofia, mathematica, systema, logica, democratia a mnohé ďalšie. Grécky hovoriaci často intuitívne rozumejú Interlingue lepšie než germánske národy.

Slovanské jazyky
Slovanské jazyky sú bohaté na pády, rody, zložitú morfológiu a aspektové rozdiely slovies. Interlingua tieto prvky nemá. Preto je pre Slovanov ľahšia na učenie, používanie a porozumenie než väčšina západoeurópskych jazykov. Slovná zásoba je síce latinská, ale vďaka medzinárodným slovám, ktoré prenikli aj do slovanských jazykov (kultura, demokracia, energia, informacia, system…), je Interlingua rýchlo osvojiteľná. Slovansky hovoriaci má navyše výhodu v tom, že Interlingua je pravidelná — čo je pre Slovanov osviežujúce, keďže ich vlastné jazyky sú morfologicky náročné. A naopak – Interlingua prebrala aj mnoho slovanských pojmov, ktoré sa stali internacionalizmami, ako sú: mazurka, polka, robot, kolache, vodka, samovar, balalaika, kasha, slivovitz a ďalšie.

Možno povedať, že Interlingua je vhodná pre jazyky – a teda aj nimi hovoriacich ľudí – z každej európskej rodiny jazykov, aj keď každá z nej profituje odlišným spôsobom. A keďže týmito jazykmi hovoria ľudia v krajinách po celom svete, význam Interlingvy sa tiež dá vnímať ako celosvetový.