Európska únia dlhodobo podporuje myšlienku „viacjazyčnosti“ a nabáda občanov, aby sa učili čo najviac cudzích jazykov. Táto myšlienka je sympatická, ale má jeden zásadný problém: kto bude znášať náklady – čas a peniaze potrebné na to, aby sa stovky miliónov ľudí naučili náročné cudzie jazyky na patričnej úrovni?

Naučiť sa napr. angličtinu na úroveň, ktorá umožňuje plnohodnotnú komunikáciu, trvá priemerne 600–800 hodín. Ak tieto hodiny prepočítame na reálny čas, ide o pol roka intenzívneho štúdia, alebo niekoľko rokov večerného učenia.

Ak by sa takto mala učiť aspoň polovica občanov EÚ (cca 220 miliónov ľudí), dostaneme astronomické čísla: 

220 000 000 × 700 hodín = 154 miliárd hodín ľudskej práce, ktoré musí niekto zaplatiť — ale kto? Jednotlivci, rodiny, školy, firmy alebo štáty?

A to hovoríme len o jednom jazyku. Ak má byť človek „viacjazyčný“, náklady sa násobia.

Prečo by však Európa a jej obyvatelia mali znášať toto obrovské bremeno, keď existuje jednoduché riešenie: použiť spoločný, neutrálny a ľahko naučiteľný jazyk, ktorý dokáže odstrániť väčšinu týchto nákladov a zároveň zachovať bohatstvo národných jazykov a ich kultúru.

Interlingua ponúka presne takúto možnosť — praktickú, spravodlivú a ekonomicky rozumnú.

Ešte viac...