Dominancia angličtiny v posledných desaťročiach nebola prirodzeným kultúrnym vývojom, ale dôsledkom technologického tlaku: prvé počítače komunikovali výhradne po anglicky. Softvér, operačné systémy aj internetové protokoly vznikali v angličtine, a tak sa tento jazyk stal nevyhnutným „kľúčom“ k digitálnemu svetu. A aj keď neskôr prišli národné jazykové verzie systémov, angličtina zostala v pozadí ako skrytá ale významná vrstva — ako jazyk kódu, dokumentácie, nastavení a technickej komunikácie.

Nástup umelej inteligencie, ktorá dokáže komunikovať v ľubovoľnom jazyku bez straty kvality, však túto technologickú závislosť ruší. Po prvý raz od vzniku počítačov už nie je angličtina nevyhnutná na prístup k technológiám, informáciám ani medzinárodnej spolupráci. To znamená oslabenie jej hegemonického postavenia nielen v IT, ale aj v kultúre, vede a vzdelávaní.

V tejto novej situácii narastá význam Interlingvy: je to neutrálny, systémový a kultúrne spravodlivý nástupca angličtiny — jazyk, ktorý je prirodzene európsky, okamžite zrozumiteľný a nie je viazaný na žiadnu mocnosť ani technológiu.

Interlingua tak ponúka oveľa spravodlivejšiu a oveľa menej mocenskú alternatívu pre svet, v ktorom už angličtina nie je technicky podmienenou nutnosťou.