Mnohí odborníci aj laici poukazujú na to, že hoci žijeme v období bezprecedentného technologického pokroku, ľudská civilizácia sa paradoxne ocitá v stave vnútorného úpadku. Máme rýchlejšie počítače, inteligentnejšie stroje, globálne siete a neobmedzený prístup k informáciám — a predsa sa spoločnosť stáva čoraz roztrieštenejšou, úzkostnejšou, unavenejšou a menej schopnou porozumieť sama sebe:

• Technika nám uľahčila život, ale zároveň nás zahltila.
• Informácií je viac než kedykoľvek predtým, no porozumenia je menej.
• Komunikujeme rýchlejšie, ale rozumieme si menej.
• Sme spojení so svetom, ale často odpojení od seba navzájom.

Ukazuje sa, že civilizácia môže upadať aj vtedy, keď technika napreduje, najmä ak sa pri tom stráca zmysluplnosť, kultúrna kontinuita, etika, spoločné hodnoty, schopnosť spolupracovať a viesť zmysluplný dialóg (najmä o tom, či a aký to všetko má zmysel).

A práve tu sa otvára priestor pre Interlingvu ako jedinečného nástroja, ktorý dokáže účinne pomôcť v tom, čo technika sama o sebe principiálne nedokáže nahradiť: ľudskosť, ľudskú vzájomnosť a porozumenie. 

V Interlingue: humanitate, mutualitate human e comprension.