Skip to main content

Interlingua

Radili už mnohí velikáni

Na potrebu riešenia jazykových bariér poukazovali mnohí velikáni, napríklad J.A.Komenský a G.W.Leibnitz.
 

J. A. Komenský tejto téme venoval celú jednu kapitolu svojho diela VIA LUCIS, čo svedčí o jeho vnímaní významu tohto problému. Na tento účel navrhoval latinčinu, ako sa dá pozrieť napr. na http://vialucis.cz/Obsah.htm . Hovorí tam:

„Uzavíráme tedy, že proti oněm mnohonásobným překážkám a zmatkům vzájemného styku, které vznikají z mnohosti, z nesnadnosti a nedokonalosti jazyků, nezbýva účinnějšího prostředku než aby se sestavil jazyk nový, nade všechny jiné již známé snadnější, abychom se mu mohli učit bez stráty časové i věcné…“
  — Ján Amos Komenský, VIA LUCIS, kap. XIX: Způsob universálního jazyka
 

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646–1716) bol nemecký filozof a matematik, ktorého dielo zásadne ovplyvnilo vývoj modernej logiky, matematiky, metafyziky, informatiky aj politického myslenia. Patril k posledným veľkým „univerzálnym géniom“, ktorí obsiahli takmer všetky oblasti ľudského poznania. Na tému jazyka hovoril:

  „Tretina života by nám pribudla, keby prijatím pomocného jazyka bola výuka cudzích prirodzených jazykov obmedzená na rozumnú mieru.“

Ušetrili by sme nielen tretinu života každého, ale aj mnoho ďalších zdrojov – aktuálnosť problému jazykových bariér vidíme dennodenne v mnohých oblastiach nášho života, aj v rámci Európskej Únie aj inde:
 
„Európska únia má problémy s jazykmi svojich členských štátov. Podľa Maastrichtskej dohody sú totiž všetky jazyky rovnoprávne. Dôležité písomné materiály treba prekladať do všetkých jazykov, každý ústny prejav sa má tlmočiť do reči každého členského štátu. Tieto komplikácie si vyžadujú veľa času, energie a hlavne mnoho finančných prostriedkov. Preto sa navrhlo, aby sa angličtina povýšila do funkcie spoločného jazyka. Proti tomu sa kategoricky postavili nielen Francúzi, odvekí rivali Anglicka, ale aj ostatné členské štáty. Hegemónia angličtiny a s ňou spojená amerikanizácia by mala pre náš ďalší vývoj nedozierne následky. Európa chce ostať Európou. Nechce sa stať americkou provinciou.“

   — Július Tomin, Základný slovník SLOVENSKO-INTERLINGVICKÝ, 1996

Alebo že by už sa Európa stala provinciou?