Keď sa hovorí o „viacjazyčnosti“, treba si uvedomiť, že učenie sa jazyka je obrovská investícia. Nie len finančná, ale najmä časová – a čas je najdrahšia komodita, ktorú máme.

1. Časová náročnosť (porovnanie)
Úroveň ovládania   Angličtina (CEFR B1–B2)       Interlingua (plynulé používanie)
Odhad hodín        600–800 hodín                  30–60 hodín
Reálny čas           2–4 roky učenia                  1–2 týždne aktívneho štúdia
Náročnosť           vysoká                               nízka až veľmi nízka
Frustrácia            častá                                 minimálna

Interlingua je 10–20x rýchlejšia na osvojenie než angličtina.
To nie je marketing — to je dôsledok jej konštrukcie a princípov návrhu: prirodzená slovná zásoba, jednoduchá gramatika, žiadne výnimky.

2. Finančné náklady (modelový výpočet)

Priemerné náklady na naučenie sa angličtiny (kurzy, učebnice, skúšky, doučovanie):
kurzy: 300–800 € ročne
učebnice a materiály: 50–150 €
jazykové skúšky: 150–250 €
časová investícia: 600–800 hodín (čo má svoju hodnotu)
Pri konzervatívnom odhade:
– priemerný človek minie 1 000–2 000 €, ak sa chce dostať na úroveň, ktorá umožňuje bežnú komunikáciu.

Interlingua:
učebnice: zdarma (alebo za minimálne náklady)
kurzy: zdarma
materiály: zdarma
časová investícia: 30–60 hodín
Finančné náklady: prakticky nulové.

3. Prepočet pre Európsku úniu

Ak by sa angličtinu mala naučiť aspoň polovica občanov EÚ (cca 220 miliónov ľudí):

Časová investícia: 220 000 000 × 700 hodín = 154 miliárd hodín
To je množstvo času, ktoré by Európa a Európania mohli venovať práci, rodine, vzdelaniu, inováciám, zdraviu, alebo čomukoľvek ďalšiemu užitočnému.

Finančná investícia: 220 000 000 × 1 500 € (priemer) = 330 miliárd eur

A to je len angličtina. Ak má byť človek „viacjazyčný“, čísla rastú exponenciálne.

4. Prečo je to neefektívne?

• Náklady znášajú jednotlivci, rodiny, školy, firmy aj štáty.
• Nerovnosť medzi rodenými a nerodenými hovoriacimi sa prehlbuje.
• Aj po rokoch učenia veľká časť populácie nedosiahne funkčnú úroveň.
• Preklady, kurzy a jazykové programy stoja miliardy ročne.
• A napriek tomu jazykové bariéry pretrvávajú.

5. Prečo jeden spoločný jazyk – Interlingua dáva zmysel

• je neutrálna,
• je ľahká,
• je okamžite zrozumiteľná,
• je bez výnimiek,
• je bez nerovnosti a diskriminácie,
• je bez nákladov.

Národné jazyky zostávajú tam, kde majú byť — v kultúre, identite, literatúre, školách daného národa..
Interlingua slúži ako praktický most, ktorý šetrí čas, peniaze a energiu.

6. Záver

Ak Európa (a svet) hľadá spôsob, ako znížiť náklady, zvýšiť rovnosť a podporiť spoluprácu, riešenie je prekvapivo jednoduché: 

jeden spoločný, ľahko naučiteľný jazyk, ktorý nikoho nezvýhodňuje.

Interlingua je presne takým jazykom.